Krás(n)a vnútri - Som krásna? (základná otázka ženy)

23:50 Aura Beauty 21 Comments

Už dlhšie som plánovala napísať tento článok, tematicky trošku z iného "súdka", filozofickejší :) Rada by som sa s vami podelila s myšlienkami o kráse, ktoré ma ovplyvnili a ktoré vyformovali moje vnímanie (aj sebavnímanie) krásy.

Som krásna?

Klišé veta, ale je to tak: každá z nás je krásna, úplne každá.
Nie, nie je to v dokonalých proporciách tváre, aké vyrátali a na svojich dielach aplikovali renesanční umelci, ani v dokonalom líčení, štýlovom oblečení, či perfektnej postave. Už od narodenia, od toho, ako sme boli predurčené byť ženami, sme dostali krásu do vienka. Krásu, ktorá je poslaním, reprezentáciou, úlohou ženy bez ohľadu na telesný tvar, vek, rasu, náboženskú príslušnosť, názory, životnú úlohu...

John Elrigde v knihe Divoký v srdci píše, že základnou otázkou muža je: "Dokážem to?" - muži sú rodení racionalisti, dobrodruhovia, potrebujú výzvy, otestovať svoju silu v zaťažkávacích situáciách, nechcú zlyhať, chcú riadiť, viesť, dobýjať svet, aj srdce ženy. Neorientujú sa primárne na krásu u seba (tým netvrdím, že sa nemajú o seba starať zvonka, ale jednoducho u nich krása a jej pestovanie nehrá tú primárnu úlohu). Ženy sú opakom mužov, k ich vlastnostiam doplňujúce (také pekné múdre slovo = komplementárne), netvrdím, že nemôžu byť cieľavedomé, silné, ale primárne sa neorientujú na vonkajší svet a dokazovanie svojej sily ako muži. Ich svetom sú emócie, vzťahy a ich základnou otázkou je: "Som krásna?"
Myslíte, prečo sa už od útleho detstva hráme na princezné, skúšame si mamine lodičky, šperky a líčidlá a zbožňujeme sukne, ktoré sa "točia". A ako deti snívame, že budeme krásne nevesty v bielych šatách. Áno, takéto detské a naivné predstavy sú čistou a neskazenou podstatou nášho bytia. Potrebou ženy byť krásnou a ukazovať svoju krásu.
robadadonne.it
Sme odjakživa krásne. Prečo však toľko váhame a neveríme si? Preto lebo súčasný svet nám ponúka zdeformovaný pohľad na krásu, zameriava sa iba na vonkajšok. Samozrejme, nie som dualista, ktorý popiera telo a vyzdvihuje len duchovno, netreba zanedbávať ani jedno. Sme krásne, keď sme vyrovnané, šťastné a milované. Všetko je v poriadku, ak je vonkajšok v rovnováhe s vnútrom. A naopak, ak sa cítime dobre vo svojej koži, pekné zvonka, náš vnútorný pocit sa zlepší. Akonáhle niečo preváži, už to nie je pravá krása, ale len jej pokrivená časť. 

Čo však pohľad na nás a na krásu ovplyvňuje a defomuje?


Prijať sa, taká, aká som

Aby sme naplno milovali iných, musíme v prvom rade milovať samých seba. 
Láska k sebe má korene v útlom detstve, kedy potrebujeme byť intenzívne emocionálne napĺňaní a milovaní, kedy sa formuje naše sebavnímanie a sebadôvera. Úlohou rodičov je prijať svoje deti také, aké sú, aj s nedokonalosťami a nepripomínať im iba ich chyby a čo nezvládli, vedieť vyzdvihnúť aj ich pozitívne vlastnosti, pochváliť ich, priznať si aj svoje rodičovské zlyhania a odpustiť im, ak niečo nezvládli a pokazili. Ak rodič na dieťa v niečom tlačí, prípadne svoje sklamania z neho tlmočí cez negatívne poznámky a dieťa "neprijíma", dieťa bude mať problém so sebaprijatím.
Ten je dôsledkom osobných zranení (najčastejšie z detstva a puberty, ale vzniká aj vplyvom tlaku trendov médií, ktoré vnucujú ideálny obraz krásy a orientujú sa primárne na konzum, to aby sa predávali produkty, aby sa zarábalo - na nás nespokojných ženách. Z rovnováhy nás môže vyviesť aj negatívna poznámka spolužiačky, priateľky, kolegyne a už sme opäť v začarovanom kruhu.

Ak sa nemáme dostatočne rady, ľahko skĺzneme do dvoch extrémov:
Prvým je prehnane nízke sebavedomie, podceňovanie, zanedbávanie sa. Takto vznikajú "šedé" myšky, ktoré sa zbytočne ukrývajú v diere.
Ďalším extrémom je prehnane vysoké sebavedomie - zranenie nás tlačí do pózy, kedy samé seba preceňujeme, hráme sa na niečo, čím nie sme. Výsledkom je afekt, neprirodzenosť až vulgárnosť.

Kľúčom k sebaprijatiu je uzdravenie - uzdravíme sa, ak odpustíme tým, ktorí nám ublížili, či už slovom, alebo nevhodným komentárom. Ak cítime, že sa k niečomu vraciame, niečo nás ťaží alebo ovplyvňuje v pohľade na seba, sme opäť zranení a je opäť potrebné identifikovať príčinu a naštartovať dlhší ale oslobodzujúci proces očistenia a uzdravenia.
Odpustiť nie je ľahké, ale neznamená to, že musíme hneď zabudnúť, a nesmieme cítiť hnev či negatívne emócie. Je to čisto racionálne rozhodnutie, ktoré nie je jednoduché, ale pomôže nám vyhladiť v sebe všetky negatívne stopy, ktoré zranenie zanechalo a takisto vrátiť človeku, ktorý ublížil i nám slobodu a pokoj.
Prijať samú seba znamená objaviť svoju hodnotu, reálne si v mysli "spísať" zoznam svojich pozitív a negatív, či už ide o vzhľad alebo o naše vlastnosti a talenty. Nie je dobré myslieť len na to negatívne a celý život plytvať energiou na zmenu vecí, ktoré sa nám na sebe nepáčia (tým netvrdím, že nemáme na sebe pracovať, ale otrockou prácou na niečom, čo sa nedá tak ľahko zmeniť a čo by bolo ľahšie prijať, sa odpútavame od našich úžasných predností a darov.)
V sKutočnosti sme totiž krajšie, ako sa vidíme, okolie nás vníma úplne inak: https://www.youtube.com/watch?v=XpaOjMXyJGk
halfofasoul.files.wordpress.com

Viem, čo potrebujem a čo mi pristane

Sebapoznanie je ďalším krokom k rovnováhe vonkajšej a vnútornej krásy. Potrebujeme poznať samú seba - zvonka i zvnútra.
Vonkajšok by sme mohli rozdeliť do štyroch oblastí, ktoré sú navzájom prepojené:
1. TVÁR – typy pleti, typy tváre, líčenie - ako sa starať o svoju krásu a zvýrazniť svoju prirodzenosť
2. POSTAVA - typológia postavy; poznať svoj telesný tvar a poznať triky, ako opticky svoju postavu vyvážiť pomocou vhodných strihov, farieb a vzorov oblečenia
3. FARBYvedieť zvýrazniť svoju prirodzenú farebnosť vhodnými odtieňmi farieb (oblečenia, líčenia, vlasov)
4. VLASY  typ a štruktúra vlasu, vhodná starostlivosť, výber účesu vzhľadom na typ tváre a vhodného odtieňa farby vlasov vzhľadom na farebný typ

To, že sa nepoznáme je základom, na ktorom stavia priemysel krásy. Nakupovať, čo je IN, farby roka, módne odtiene, vzory, strihy šiat, štýl líčenia bez ohľadu na to, či nám to svedčí.
Majme na pamäti, že čím menej sa poznáme, tým sme ľahšie manipulovateľné ;) 


Jedinečná na svete

Ďalším aspektom krásy je jedinečnosť a neopakovateľnosť. Prirovnala by som to k zrkadlu, ktoré odráža Krásu (nazve si ju každý podľa seba). V momente nášho stvorenia sa zrkadlo rozbilo na malé kúsky, avšak každý črep je tvarom a veľkosťou úplne iný - a je to skutočne tak, nielen DNA ale aj vzhľad či odltačok prstov, charakter má každý iný. A predsa každý rozdielny kúsok zrkadla odráža Krásu, niektoré možno len treba troška preleštiť, ale stále je to zrkadlo :)


Komplimenty namiesto rivality

Stále ostanem pri tom zrkadle - viete kedy je obraz dokonalý? Ak sú kúsky zrkadla pokope a pospájané. Ale realita je často iná, my ženy, namiesto toho, aby sme držali spolu, radšej závidíme, ohovárame, kritizujeme... Namiesto spolupatričnosti, ktorá je uzdravujúca a stmeľujúca.  My ako nositeľky krásy, by sme ju mali šíriť aj navzájom, povzbudzovať sa. Nikdy nevieme, kedy to niektorá vedľa nás potrebuje, potrebuje počuť niečo pozitívne, lebo má ťažký deň, menej si verí. Úprimným komplimentom len pozdvihneme krásu v tej druhej aj v nás.


Môj príbeh

Už nebudem teoretizovať, sľubujem... radšej sa v krátkosti podelím sa so svojim osobným príbehom. Ako dieťa som bola také "škaredé káčatko". Bucľaté líca, vždy ostrihaná nakrátko, prípadne na páža -"Majku z Gurunu" (tak ma na ZŠ volali chlapci), s hrubočiznou ofinou, s veľkými perami a medzierkou medzi zubami...dokonca ma aj mama veľaráz z praktických dôvodov obliekala ako chalana (rifle a košeľa). Bola som taká malá Amélia z Montmartre, ktorá si žila vo svojom svete a okolie sa jej často posmievalo pre všetky tie odlišnosti... :) 
Teraz sa na tom zabávam, ale aj takéto nevinné posmievanie sa môže veľmi vryť do krehkej detskej duše. Princeznou som bola naposledy na karnevale v MŠ a potom ešte dlho asi do mojej 18tky takým introvertným káčatkom. Nevedela som sa prijať, to aká som, ako vyzerám, nepatrila som ku "kočkám" v triede, stále som chcela niečo na sebe meniť. Neverila som si, že si ma môže niekto všimnúť a bola zmierená s tým, že ostanem do konca života sama :D. Nepáčili sa mi moje pery, chrup, väčšie uši, malé prsia, nevytvarovaný pás, úzke boky, malé ruky, krátke prsty... A moja nespokojnosť mala vplyv na to, že som sa ani nesnažila vyzerať lepšie, radšej som bola tá v úzadí.
soulart.com

Prelom nastal až okolo veku 18-20 rokov a môj pohľad na seba uzdravila viera v Boha, radosť z poznania, že je tu Niekto, kto ma prijíma takú aká som, aj s nedokonalosťami. Bola a (je) to dlhá cesta uzdravenia, odpúšťania, ale jej výsledkom je to, že som zo svojich nedostatkov urobila prednosti. Medzierku medzi zubami mám stále (po nepríjemných peripetiách s nočným strojčekom v puberte som to vzdala) a vravím si, že aj Vanessa Paradise na ňu kedysi zbalila Deppa :
Za pery sa nehanbím, práve naopak, stal sa zo mňa "rúžomaniak", uši sa dajú zakamuflovať účesom a s postavou som už spokojná, lebo viem čo na ňu funguje. A poznám rôzne triky a finty, ako ukázať a predať to, čo je na mne naj a to najlepšie nakoniec - cítim sa krásna lebo som milovaná, (hej, aj frajera som si predsa našla a už mám s ním krásnu rodinu) :)
screenmusings.com

Tak šup, šup, postaviť sa pred zrkadlo, usmiať sa na seba a povedať si odpoveď na našu Otázku :)


21 komentárov:

  1. veľmi pekne si to zhrnula, Miška :) ani snáď niet čo dodať, možno len zdôrazniť, že to poznávanie sa a sebaprijatie sa vzťahuje aj na náš charakter a povahu, lebo aj tam si musíme vedieť povedať "som krásna". vravím to preto, lebo sa dodnes vyrovnávam s tým, že mi bolo v dospievaní dlhodobo hrubo vyčítané, že som tichá, málo ambiciózna a pasívna namiesto toho, aby niekto ocenil, že dokážem napríklad počúvať ľudí alebo citlivo pomohol "zverejniť" moje úvahy. tak som sa radšej vzdala a zmierila sa s tým, že som neviditeľná pre iných (a pritom som vlastne nikdy úplne nebola). od toho sa potom, samozrejme, odvíjalo aj dlhotrvajúce tvrdohlavé NIE farbám a make-upu. ty si jednou z tých, čo mi pomohli (a stále pomáhajú) vyliezť z ulity, preto ti aj takto verejne ďakujem, sestrička :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sis, ďakujem :-* a nemáš začo, si krásna aj bez všetkých trikov a líčidiel

      Odstrániť
  2. Veľmi pekne si to napísala....kiež by si to prečítali všetky násťročné dievčatá....a presne ako hovorí názov Tvojho blogu , krása je vnútri a ten, kto ju tam má ju vyžaruje aj navonok , potom stačí aj málo a každá z nás je krasna :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, za komentár :) a presne tak to aj myslím s blogom, ako píšeš

      Odstrániť
  3. áno, touto spoločnosťou doslova lomcuje absencia sebaúcty a zdravej miery egoizmu (v zmysle, najprv sa dokážem postarať o seba, potom o druhých)

    nemôžem však súhlasiť s tými otázkami.....veď malé deti, chlapci aj dievčatá, sa najprv pýtajú: som dosť dobrý/á, aby ma mali rodičia radi a potom som dosť šikovný(á)/múdry(á)/talentovaný(á), aby ma mali rodičia radi? myslím, že mnohé dievčatá aj v puberte sa na tú múdrosť, a dokonca aj na to, či dačo dokážu, zameriavali proste viac než na krásu...rovnako chlapci si kladú rôzne otázky......niežeby krásu a schopnosť odstavili, ale nebola ich top priorita....tobôž nie v dospelosti

    tá kniha J.Eldrigea nevie dostatočne veľa o vývinovej psychológií, o pyramíde potrieb...ani o typológií osobností, ktorá sa týka oboch pohlaví....dúfam, že je to beletria, ja totiž ezoterické a new-age táraniny poznám....a mnohé sa dokonca vydávajú za kresťanskú či buddhistickú literatúru...človek si musí dávať pozor pred manipuláciou non-stop

    myslím, že tieto dve otázky si, bez urážky, kladú ako prioritu len veľmi povrchní a nevzdelaní muži a ženy...hlavne v dnešnej dobe sú aj moji rovesníci (tzv. generácia Y) o poznanie menej fixovaní na výkon a výzor.....na nešťastí rodičov vidia, že zmysel života je dakde inde

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Netvrdím, že Elridgeovci píšu odborne a ich knihy sú psychologicky exaktné, v mnohom mi ich štýl písania aj vadí, ale niektoré myšlienky sú skvelé a v mnohom majú pravdu. To o tých otázkach vôbec nevnímam ako povrchnosť ani zužovanie "záujmov" a potrieb...ale je to tak v prapodstate mužov a žien, otázka "Som krásna" je omnoho širšia ako iba jej vonkajšie zameranie ale zahŕňa poslanie ženy a ženskú stránku. Taktiež mužská otázka nie je iba o výkone, ale o úlohe muža chrániť, dobýjať, chcieť sa presadiť... :)

      Odstrániť
  4. Miska, dokonaly clanok, ktory ma moze smelo odprevadit do noveho tyzdna...si skvela!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak to je opravdu úžasný článek, už dávno jsem něco podobného nečetla. Ještě mě napadlo jedno indické moudro, že všechno zlo pramení ze srovnávání. Ano, když se neustále s někým srovnáváme, nakonec končíme často u pocitů méněcennosti, závisti a podobně. Ale je velmi těžké tomu odolat, pokud jsme vyrůstali v neustálém porovnávání. Když nás rodina neustále srovnává s druhými (s tím, že jsou v tom a v tom lepší než my, což často nakonec ústí až v nezájem o nás a preferenci cizích lidí, protože tím, že nás vidí denně, na nás vidí jen chyby, které je třeba kritizovat), pak si tuto bolest a způsob vnímání bohužel neseme s sebou do života, který máme dosti zkomplikovaný. Pak je nutné začít od sebe a pokusit se začít se vnímat POZITIVNĚ. A ZAČÍT v sobě vidět krásu a jedinečnost. Je to těžké, ale jde to!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak porovnávanie tiež spôsobuje veľké zranenia a brzdí nás. Ďakujem za doplnenie :) A začať sa dá vždy bez ohľadu na to, čím sme si prešli

      Odstrániť
  6. velmi pozitivny clanok, ktory si precita dufam co najviac ludi :) Pozývam ťa k nám na nasu úúúžasnuuu suťaž.. urcite sa mrkni :) Výhra je naozaj hodnotná :) LIPSTICKS JUNGLE GIVEAWAY

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem a zúčastním sa a chválim blog, je krásny...už ho sledujem a pozývam vás aj na sledovanie toho môjho :)

      Odstrániť
  7. Hezký článek. Takových článků je vždycky potřeba. Mám radost, že jsi se dostala ze svých špatných pocitů a nepřijetí. Líbí se mi, že sem píšeš i to, že Ti pomohla víra. Už jsem se ptala, ale nějak nemůžu najít, kde to bylo... Můžeš mi prozradit, k jaké církvi se hlásíš? :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Sáro, áno, som rada, ako netvrdím, že občas sa nejaké veci nevrátia ale treba to prekonávať ;) Viera mi pomáha stále, jasné, prezradím, som kresťanka-katolíčka.

      Odstrániť
  8. Takýto hodnotný článok som už dlho nečítala :) som rada, že si ho napísala
    rada by som ťa pozvala na môj blog, kde práve prebieha vianočná Giveaway o 2 balíčky a 20 super cien :)
    #myBeautygram

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Niki...aj za pozvanie, idem pozrieť :)

      Odstrániť
  9. veru, veľmi príjemné čítanie s hlbokou myšlienkou, nič povrchné :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vďaka, snažila som sa :) Väčšinou sú články materialistické ale asi občas tu dám aj niečo iné ;)

      Odstrániť
  10. Miška, skvelý článok, myslím, že si inšpiráciou pre mnohé z nás. Len tak ďalej, a už sa teším na test s fareb.šatkami.
    Naty

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Naty, ďakujem skutočne, kľudne ma môžeš aj pokritizovať...a teším sa, že máš inšpiráciu. Na konzultáciu sa teším :)))

      Odstrániť
  11. Opakovane sa vraciam k tomuto článku, veľmi rada ho čítam. Vlastne si všetko uvedomujem a snažím sa na tom pracovať, ale ešte stále som nedokázala uvoľniť tu krivdu, ktorú cítim. O niečo ako "vyrozprávanie si" vecí a zmierenie som sa pokúšala, ale nikam to nevedie. Druhá strana je presvedčená, že žiadnu chybu nespravila a pokračuje v tom doteraz. Vážne sa bojím, že sa od toho nikdy nedokážem úplne oslobodiť. :(

    OdpovedaťOdstrániť